Častým kosením sa s pokosenou trávou sústavne odoberajú z pôdy prvky rastlinnej výživy. Tráva totiž stále vyrastá s spotrebováva z pôdy živiny potrebné k vlastnému rastu. Je preto logické tieto odčerpané živiny pôde, a tým pádom aj rastlinám, prinavracať.

Niektorý ľudia zastávajú názor, že je lepšie hnojiť málo, tým sa dosiahne menších prírastkov po kosbách a nebude potrebné tak často kosiť. Tento názor je nesprávny. Podvyživené trávy sú oslabené a v trávnom poraste majú nižšiu konkurenčnú schopnosť. Každý druh trávy je na živiny v pôde inak náročný. K najskromnejším patrí Kostrava ovčia (Festuca ovina) a k najnáročnejším Mätonoh trváci (Lolium perenne). Ostatné druhy tráv používané pre zakladanie trávnikov majú nároky v intervaly medzi dvoma vyššie uvedenými druhmi.

Ako, čím, ako veľa hnojiť ovplyvňuje niekoľko okolností: typ trávniku a jeho funkcie, pôdne pomery, klimatické podmienky, vývoj počasia počas vegetácie, zásoba humusu a živín v pôde a ochota človeka kupovať hnojiva pre tento účel 🙂

Pokiaľ sa chceme objektívne dozvedieť aké živiny v pôde našeho trávnika chýbajú, je najlepšie si nechať pravidelne robiť laboratórny rozbor pôdy. Ten určí koľko ktorej živiny chýba. Z rozboru sa tiež dozvieme akú má pôda našeho trávnika reakciu, tj. ako sa líši od ideálneho PH 5,5-6,5 a či k hnojeniu použijeme kysele, alebo zásadite pôsobiace hnojivá.

Na hnojenie trávnikov môžeme nájsť množstvo receptov. Spravidla však neurobíme chybu, keď v apríli, júni a júli rozhodíme čo najrovnomernejšie po povrchu vždy dávku 1-2 kg dusikatého hnojiva na plochu 100 m2 a v septembri asi 2 kg plného hnojiva (obsahujúceho všetky základné zložky rastlinnej výživy). Pri hnojení je dobré sa riadiť pravidlom: „Radšej rozhodiť na trávnik hnojivo niekoľkokrát v nižších dávkach než jednorázovo a príliš veľa.“